Chateau Appony ****, Oponice
Chateau Appony, Oponice
Príchod
Odchod

Bratislava, Viedeň a Budapešť na dosah.

Blízkosť a dostupnosť do troch krásnych a historických miest je z Oponíc naozaj citeľná a vychádza z poznania minulosti, pretože členovia rodu Apponyiovcov pôsobili na viedenskom cisárskom dvore a svoje paláce mali nielen vo Viedni, ale aj v Bratislave či Budapešti.

Oponický hrad

     Ľudská hašterivosť medzi Apponyiovcami spôsobila to, že zčiatkom 17. storočia sa rozhodli hrad opustiť a ponechať ho svojmu osudu. Ten chátral a stal sa v roku 1708 baštou povstaleckej armády Františka Rákocziho II. čím si podpísal rozsudok totálneho zániku. Po potlačení povstania cisárskou armádou bol spolu s ostatnými slovenskými hradmi zbúraný a odvtedy je v ruinách.

     V 19. storočí sa stal vďačným námetom spisovateľov, básnikov či maliarov, ktorí tu nachádzali pokoj a inšpiráciu.Apponyiovci mali k hradu samozrejme aj naďalej patriotský vzťah a tak ho udržiavali až do 30. rokov 20. storočia. Po druhej svetovej vojne bol sporadicky udržiavaný asi do 60. rokov. Konali sa tu oponické majálesy, ale postupne sa upustilo aj od týchto podujatí, hrad začal chátrať a zarastať náletovými kríkmi a drevinami.

Na lepšie časy začalo hradu svitať v roku 2000, kedy skupina nadšencov založila v Oponiciach Občianske združenie Apponiana, ktorého cieľom bola záchrana Oponického hradu ako dominanty Oponíc a tohto regiónu. Odvtedy sa podarilo hrad vyčistiť od stoviek náletových drevín a stromov, ktoré vyrastali z hradných múrov, spomaliť deštrukciu muriva a pravidelným kosením a likvidovaním týchto škodlivých drevín zabrániť pokračujúcej deštrukcii hradného areálu. Treba vyzdvihnúť obrovskú snahu a neutíchajúci entuziazmus hŕstky nadšencov, ktorí sa každoročne nielenže pasujú s „matkou prírodou“, ale idú ešte ďalej a budujú zborenú juhozápadnú vežu „Tereš“ kedysi tak významnú a strategickú dominantu hradu. Jej zastrešenie sa odhaduje na 2-3 roky a ak sa to týmto nadšencom podarí, budú prví od Rákocziho povstania komu sa niečo také za 300 rokov podarilo!

     Na hrad vedie v súčasnosti turistický chodník z obce. Už v obci pri vstupnej bráne do parku veľkého kaštieľa sa nachádza veľká tabuľa o hrade v 3 jazykoch, kde turisti dostanú prvotné informácie o tejto dominante. Z obce to na hrad rezkým krokom urobíte za 30 min. a odmenou Vám bude majestátne kamenné sídlo týčiace sa z Tribečského pohoria a panoráma na dolinu od Zobora až po Bánovecko. Darmo, Oponický hrad je nesmiernym turistickým lákadlom a ako kedysi napísal Ľ. Janota s nostalgiou poznačenou stáročiami nám „ jeho obhorené múry pripomínajú kýpte starca, ktorý sa zmieruje s myšlienkou úplného zániku a rezignovane hľadí do hrobu“. Veríme, že toto ponuré krédo z 30. rokov minulého storočia OZ Apponiana zmení na optimistickú a nový dych naberajúcu éru hradu a ako to býva v rozprávkach, a síce, že všetko zlé sa na dobré obráti...!

Kostol z 18. storočia

     Prvá zmienka o kostole pochádza z roku 1244. Kostol bol postavený pravdepodobne v priebehu 12. storočia jeho pôvodnými patrónmi boli hradní rytieri z Malých Oponíc. Tento románsky kostol pokrytý slamou bol zrútený koncom 18. storočia, aby na jeho mieste vyrástol nový, klasicistický kostol sv. Petra a Pavla. Stalo sa tak v roku 1793. Slávnu éru zažíval nielen pri svojom otvorení nitrianskym biskupom Františkom Xaverom Fuchsom, ale aj v nasledujúcich rokoch kedy sväté omše v Oponiciach slúžili kňazi členovia „Tovarišstva“ akými boli Hollý, Komlóssy, Kubicza či Valachy, ktorého ale doba skritizovala za dostavbu ťažkej kamennej veže kostola, čím začal kostol praskať a mať problémy so statikou, a preto je odvtedy vidieť v stropných prvkoch kostola oceľové výstuhy. Skvelý kronikár a farár v jednej osobe Jozef Lindenbauer nám toho zase zanechal veľa vo farských matrikách z konca 18. a zač. 19. storočia.

     V kostole sa nachádza vzácny jednomanuálový organ, ktorý dala postaviť tunajšia grófka Žofia Sztárayová. V roku 1869 ho zhotovil organársky majster Ján Šaško z Brezovej (1807-1893). Manuálový rozsah organu je 54 kláves, pôvodne potiahnutých slonovinou a ebenovým drevom. Nástroj má spolu 620 píšťaľ. V chráme sa dodnes nachádza zopár vzácnych liturgických predmetov, ako sú liturgický kalich od talianskej grófky Terézii Nogarolly-manželky Antona Apponyiho (1782-1852) či vzácne bohoslužobné rúcha z 19. storočia od firmy Krickl & Schweiger Vienna. Zvony kostola sú vzácnosťou, boli totiž inštalované v roku vypuknutia prvej svetovej vojny, ktorá zvonom vôbec nepriala. Posledný zvon pribudol v roku 1925.

     Pod kostolom sa nachádza sústava hrobiek rodín Bartakovič a Apponyi. Prístupná verejnosti je však iba apponyiovská hrobka s vchodom z južnej strany kostola, ktorá bola verejnosti sprístupnená v roku 1993. V kostole sa konávajú aj organové koncerty na ktorých sa hrávajú skladby velikánov organovej hudby Bacha, Händla, Bartholdyho atď. Z monumentov kostola ešte zaujme oratórium z južnej strany kostola a na jeho fasáde inštalované slnečné hodiny. Veľmi pozoruhodná je aj plastika apponyiovského erbu nad vchodom do hrobky. Pravdepodobne pochádza z Bratislavy, vtedajšieho Apponyiho paláca, ktorý slúžil ako verejná Apponyiho knižnica a po jej zrušení bol zosnímaný z priečelia, prevezený do Oponíc a tu umiestnený okolo roku 1846.

Krypta  

     Krypta pod kostolom sv. Petra a Pavla je miestom posledného odpočinku členov šľachtického rodu Apponyiovcov. Nad vstupom do krypty je inštalovaná nadrozmerná plastika apponyiovského rodového erbu z 19. storočia. V krypte sú uložené pozostatky členov z rodu od roku 1852 - 1935. Krypta je súčasťou kostola so samostatným vstupom a na požiadanie je prístupná verejnosti.

Anglický park

     Pre tých, ktorých oči sa chcú popásť na zeleni a vode, pre tých máme pozvánku do nášho parku. Je očarujúci v každom ročnom období, na jar keď sa v ňom prebúdza život a príroda je v rozpuku, stretnete veveričku či zajaca a niekedy i zatúlanú srnku z neďalekého lesa. V lete je plný zelene a pod košatými korunami platanov, jaseňov, či dubov nájdete príjemný chládok a pookrejete z vône tráv a lúčných kvetov. A jeseň je v kaštieľnom parku vskutku jedinečná, premenlivá, nestála, taká ako nostalgické tóny Chopinovej hudby, ktorú napísal pre jednu tunajšiu grófku... Opadané lístie zo stromov a do žltohneda odeté stromy nás nútia zamyslieť sa nad životom a nad sebou samým. A potom keď lístie opadne a park zahalí hmla a stromy vyzerajú ako prízraky z Dickensových románov prichádza potichu zima, ktorá uspí stromy svojím mrazivým kúzlom a sneh prikryje park a okolitú krajinu. Vtedy si človek uvedomí silu prírody, jej kolobeh a nám ľuďom sa zdá, keď stojíme v snehom zasypanom parku, aké dielo tu vytvoril človek a ako rešpektoval prírodu a využil jej dary.

Oponické pivnice a vinohrady

     Tí z vás, ktorí túžia po spoznávaní blízkeho okolia, sa vyberú do dobových pivníc pod Oponickým hradom, kde si vychutnajú kvalitné odrody vín z miestnych viníc a precítia chuť a pravdu pohnutých čias stredoveku. 

Poloha

Oponice 271
956 14 Oponice, Slovenská republika

Pozrite sa na mapu
Newsletter

Získajte informácie o aktuálnych akciách a ponukách.

Táto webová stránka používa cookies

Táto webová stránka používa cookies, aby Vám umožnila čo najlepší zážitok z našich webových stránok.

V poriadku