Z pôvodnej kamennej stavby vznikalo v 16. a 17. storočí majestátne sídlo starého uhorského šľachtického rodu Apponyi. Snúbia sa v ňom ladné krivky renesancie s čistotou klasicizmu, ktoré zo žiarivo bielej farby prechádzajú do zelenej oázy priľahlého parku so vzácnymi drevinami. Jeho noblesu zvýrazňujú v interiéri pruské snehobiele klenby opierajúce sa o ružovkastý španielsky mramor na chodbách pripomínajúcich obdobie rodov Medici a Borgia.
Je to jediný luxusný historický hotel na Slovensku so štyrmi hviezdami a 20 tisícovou barokovou knižnicou na Slovensku, ktorý sa pýši nielen bohatou históriou s množstvom osobností, ale aj svojím „povstaním z popola ruín“ v rokoch 2007-2011.
Kaštieľ sa nachádza v malej slovenskej dedinke iba kúsok severne od starobylej Nitry. Žije tu okolo 900 obyvateľov a je to obec bohatá nielen na históriu so štyrmi historickými stavbami, ktoré lakájú návštevníkov, ale má aj dlhú tradíciu v pestovaní vínnej révy. Tá sa tu pestovala podľa listín už v 13. storočí a v erbe obce je stredoveko odetý muž, ktorý drží v rukách veľký strapec hrozna. História hradu, ktorého ruiny sa vynímajú z pohoria nad obcou, sa viaže ešte do čias Veľkomoravskej ríše a podľa legendy na tomto mieste uložil Svätopluk svoj meč a poklad. S obľubou sem chodieval aj kráľ Žigmund Luxemburský a poriadal tu bohaté hony na líšky. Istý čas hrad patril aj oligarchovi Matúšovi Čákovi Trenčianskemu. V roku 1392 výmenou za Čeklíske panstvo (Bernolákovo) získavajú hrad Peczovci, ktorí si privlastnia názov obce Appony (dnes Oponice) za meno svojho rodu a používajú ho dodnes v rôznych častiach sveta. Na hrade žil rod až do 17. storočia, potom si prebudovali kamennú stavbu v obci na kaštieľ a postupne k nej pristavovali ďalšie krídla. Napokon poslednou dostavbou kaštieľa v roku 1846, ktorou bola slávna rodinná knižnica, dostal kaštieľ v pôdoryse podobu písmena U.
Apponyiovci boli významným uhorským rodom a v časoch osvietenstva a vlády Márie Terézie patrili k najvýznamnejším a najbohatším rodom v Uhorsku. Vynikali vo vojenstve, účastnili sa bojov proti Tatárom (1241), križiackych výprav a bojov proti Turkom (1606). Za svoje zásluhy boli povýšení cisármi Rudolfom II. a Karolom VI. Na barónov a grófov. V 18. Ale najmä v 19. storočí vynikali niektorí členovia rodu vo vysokej diplomacii a Metternich ich dával za príklad ostatným. Posledným členom tohto rodu v Oponiciach bol Henrich Apponyi (1885-1935), ktorý zomrel bez potomkov a po jeho smrti kaštieľ kúpila úplne iná rodina a to Slezákoví, ktorým bol kaštieľ a celé panstvo v roku 1948 znárodnené.
